Či už to bola nevôľa, alebo pýcha, odborná neznalosť, či obyčajná neschopnosť, s ktorou sa ľudia stretávajú, je to v konečnom dôsledku jedno. Vrhá to zlé svetlo na celé remeslo. Architekt je umelec, konštruktér, manažér a psychológ v jednom.
Má byť tým, ktorý dokáže zozbierať a vyhodnotiť všetky vstupné informácie a vytvoriť to najvhodnejšie umelecké dielo v danom čase pre danú spoločnosť, pre Vás. Zámerne tu spomínam "Vás" , pretože keď si to rozoberieme do detailu, základom bolo a stále je , že architektúra je osobná. Veď len sa pozrime pár storočí do minulosti. Pre koho, s akým zadaním, a s akým motívom, či účelom vznikali katedrály, kaplnky a paláce? Bolo to pre konkrétneho zadávateľa diela, a bolo jedno či je to panovník, šľachta alebo samotná cirkev. Architektúra nie je exaktná. Nie je technická. Je prepojením všetkého. Matematiky, geometrie, estetiky aj istej dávky emócie. Dobrá Architektúra je výsledkom skĺbenia zadávateľovej túžby a umelcovej zručnosti.
Predstavte si, že ste v obchode a vyberáte si kyticu. Veď všetky sú dokonale zviazané, krásne, no predsa len k jednej Vás to ťahá a tú aj kúpite. Bola to práve emócia, ktorá Vami pohla. Neviete čo, ale cítite to. A takto by ste to mali cítiť aj keď hľadáte a vyberáte architekta. Záleží kto bude Vašim partnerom. Vyberajte srdcom. Niekedy asi platilo, ale trúfam si povedať , že už neplatí, čím známejší tým drahší, čím drahší, tým lepší. Rovnako ako neplatí, že všetci sú si rovní v svojich schopnostiach.
Architektovi musíte dôverovať, že chce pre Vás to najlepšie, že vidí dopredu a zároveň Vám rozumie. Toto partnerstvo je ale obojstranné. Na druhej strane totiž stojí architekt, ktorý rovnako ako Vy, musí vedieť, či Vaša vízia je v jeho schopnostiach a v rámci jeho osobných presvedčení. Keď si takto vyberiete, neskoršia vojna osobností v procese tvorby už naozaj nie je na mieste. Je to ako s pediatrom. Odovzdávate mu svoje deti do jeho starostlivosti, nie z povinnosti ale preto, že mu veríte. Nespochybňujete predsa jeho rozhodnutie, keď Vás pošle na magnetickú rezonanciu. A tak by to malo byť aj vo Vašom vzťahu s architektom. Našťastie žijeme v modernej dobe, keď už nemusíme vôbec nič. Musíme naozaj len to, čo chceme.
Musím z vlastnej skúsenosti povedať, že aj mne sa stávalo, že som sa pri výbere jednoducho netrafila. Dnes sa už riadim pocitom. Áno klamala by som, keby som tvrdila, že som sa s tým narodila, alebo že sa mi to jednoducho stalo. Myslím si, že intuícia je schopnosť, ktorá sa dá zdokonaľovať a povedzme – vycibriť. Práve tu je na mieste tvrdenie, že všetko je o ľuďoch. O človeku ako takom. Nie je to o politikoch, právnikoch, lekároch, učiteľoch či architektoch. Keď si odmyslíme spoločnosť a jej fungovanie, v zmysle moci, je to o konkrétnom človeku. Keď si vytvárate akékoľvek partnerstvo, osobné či pracovné, je to stále o tom konkrétnom človeku. A na tom nech Vám záleží. Záleží na Vás, na Vašej rodine, na Vašom okolí, na Vašom prostredí, na Vašom priestore, na Vašom domove, na tom, čo robíte, na ľuďoch, ktorých si vyberáte, ako aj na čase, ktorý s nimi strávite či stratíte. Nech Vám záleží na Vašej voľbe. Nebuďte ľahostajní, aby ste neboli nespokojní. Robte veci tak, aby ste vždy boli hrdí a spokojní. Spokojní so správnymi rozhodnutiami, ktoré veľakrát znamenajú správne minutý čas a financie.
Dodatok
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že existujú profesie, ktoré už stáročia patria mužom? A ešte aj dnes existuje presvedčenie, že muži sú v nich jednoducho lepší. Keď sa ma pýtali, čo robím, moja odpoveď bola - som architekt. Nie architektka, architekt. Nevšimla som si, že by isté "gender" škatuľkovanie ako v tomto odbore existovalo aj v medicíne, ekonómii či práve. Ale pravdepodobne to bude tým, že u nás všeobecne vládne nálada, že architektúre rozumejú predovšetkým muži. Že oni chápu konštrukciu. Ale architektúra je priestor, nie konštrukcia. Je matkou umení. Je jej prierezom. Je viac o emócii a vzruchoch ako o konštrukcii samotnej. Ale poviem to jednoducho - som žena a som hrdá na svoj prístup a svoj potenciál. Som hrdá na to, že som schopná technicky a konštrukčne myslieť viac ako ktorýkoľvek muž, že dokážem vytvárať riešenia a koncepty výraznejšie ako ktorýkoľvek iný muž. Vidím veci inak. Vnímam ich inak. Práve preto, lebo som žena. Vnímam podprahové vibrácie, vnemy, farby, materiály, detaily. Dokážem využívať rácio a zároveň mu dávať emóciu. Byť psychológom a konštruktérom v jednom. A je nás viac. Viac žien, ktoré sú schopné konkurovať vo svete mužov. A konkurovať INAK. Lebo sme ženy. Spomeňme už len laureátky Pritzkerovej ceny akými sú Zaha Hadid či Kazuyo Sejima (SANAA), alebo zopár ďalších výrazných ženských osobností svetovej architektúry ako Farshid Moussavi (FOA, dnes FMA), či Elke Delugan - Meissl z rakúskeho ateliéru Delugan Meissl alebo Eva Jiřičná (EJA) či dizajnérka Barbora Škorpilová, ktorá vedie jedinečný ateliér Mimolimit tu v susedných Čechách. Nahliadnite a uvidíte. Uvidíte, že tam v nich je niečo, niečo úplne iné ako ste boli zvyknutí. Prečo? Lebo sme ženy.