Ale samozrejme, keby to bolo to jediné čo chce, určite by som mu nebránila. Nech robí čo chce, ale nech to robí celím svojím ja. Nech ide, učí sa, stúpa a nezastavuje sa. Pretože všetko, čo robíte srdcom, je vidieť. Na vašom prístupe, schopnostiach, vôli. Takto si vyberám aj svojich spolupracovníkov. Je v tom určitá vášeň pre vec. To sa nedá kúpiť, to môžete len získať do daru.
Rozmýšľala som nad tým, ako pomôcť navrátiť hodnotu nášmu remeslu. Tá sa časom stala pomerne nejasná. Povedzme si úprimne, doba, keď architekt v spoločnosti niečo znamenal, keď sa stálo v rade pred jeho dverami, je už desiatky rokov za nami. Keď opomenieme meniace sa hodnoty spoločnosti a času, myslím, že to bude v prvom rade tým, že nie každý, kto študuje architektúru, vie čo chce a vie za to aj zaplatiť daň. Osobnú daň. Všeobecne z našich škôl dnes vychádzajú na túto dobu nepripravení a nezorientovaní mladí ľudia, ktorí ani len netušia o čom to celé je a že vlastne ešte vonkoncom nič podstatné nevedia. Je to sylabami, je to pedagógmi, či ich vlastným slabším nezáujmom? Možno si myslia , že veď škola ma naučí všetko, čo ma naučiť má, všetko, čo budem potrebovať. Aj ja som si to myslela. No pravdou je, že veru nenaučí. Čo vás naučí je len orientovať sa v tom, čo to tá architektúra vlastne je. Keď ste z gymnázia tak úplne, keď zo stavebnej priemyslovky ste na tom o trochu lepšie. Ale nepovie vám, ako to je v tvrdej realite. Nepovie vám, že je to tá najkomplexnejšia vec na svete. Máte dve možnosti. Ak je ambicióznosť a asertivita vaše druhé ja, potom si to zistíte sami. Druhá je, že dovolíte niekomu šikovnejšiemu a skúsenejšiemu , aby vás k tomu priviedol. Ale aj na toto treba mať povahu. Nie každý študovaný je dostatočne pokorný na to, aby zniesol pocit, že sa má ešte stále čo učiť. Možno by sa trošku mohol pozmeniť systém v školstve. Viac praxe. Pootvoriť tie dvere z tej okliesnenej akademickej kobky smerom do skutočného sveta.
Naši kolegovia zo susedného Rakúska napríklad založili súkromnú New design university v St.Poelten (NDU), ktorá je postavená na iných princípoch. Majú pre mňa veľmi príťažlivý nazvyme to "kurz" zvaný "Future lab". Je to platfotma vytvorená čisto NDU, zameraná na interdisciplinárny kontakt. Jej študenti v rámci nej pracujú v tímoch na reálnych projektoch pre externého klienta, ktorý ho následne uvedie do praxe. To im vlastne umožní byť od začiatku v procese reálnej tvorby v reálnych problémoch a čeliť celej rade komplikácií od legislatívy, materiálových a konštrukčných limitov až po koordináciu spolupracovníkov z rôznych profesií. Zistia, že nestačí byť len kreatívny, ale aj dostatočne rozhľadený a znalý od matematiky, cez fyziku po konštrukciu, aby ste vedeli argumentovať vetám typu :" nedá sa", alebo "nie, to je príliš zložité", poprípade "to sa tak nerobí". A ako sa to robí? A to, ako sa to robí, je aj správne? Či len zaužívané, alebo prinajmenšom jednoduchšie? Jednoduchú cestu má predsa každý rád. Nie? Veľký kus koláča za malý výkon. Dnešný trend. Ale zlomiť to veľké " NEDÁ SA", predsalen stoji za to.
Takže ak sa rozhodujete, alebo ste sa už rozhodli študovať túto krásnu ale zložitú disciplínu, buďte pripravení dať jej všetko. Svoj čas, srdce aj vášeň.